Hlavnou úlohou Ducha Svätého nie je uspokojiť nás v našom ľudskom bez Boha zameranom zmýšľaní. V prvom rade kresťanom bol Duch Svätý zoslaný ako Radca, Pomocník. On je aj ten, ktorý dbá na čistotu nášho vzťahu k Bohu usvedčujúc nás z hriechu, že niet v nás Božej spravodlivosti (všetci zhrešili a nemajú slávu Božiu). Niet v nás Božej spravodlivosti, lebo niet v nás Božej pravdy.

Bez pravdy sa nedá ísť do neba. Lebo Kristus, ktorý je bránou do neba On je pravda a Duch Svätý je Duchom pravdy. V Zjavení Jána čítame aj slová, že do nového Jeruzalema vojdú len tí, ktorí sú zapísaní v Baránkovej knihe života. Nevojde doň nik kto koná ohavnosť, lož (Zj 21, 27). Ani tí, ktorí sa nekajali zo svojich vrážd, ani zo svojho travičstva, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží (Zj 9,21). V zozname tých, ktorým bude brána Kráľovstva Božieho zatvorená, sú teda uvedení aj tí, ktorým sa podvod, klamstvo a lož stali prostriedkami žitia na zemi. To sú tí, ktorí zapierajú pravdu Božiu každodenným obcovaním v neprávostiach, spôsoboch sveta.

Aj keď žijeme ako kresťania z milosti Božej, ktorá nám bola daná v Pánovi Ježišovi Kristovi, predsa to neznamená, že Dekalóg Božích prikázaní je pre dnešnú dobu neplatný. Že stačí len veriť v Pána Ježiša Krista a On nám všetko odpustí. Pán Boh nezrušil príchodom svojho Syna na zem svoje prikázania. Láska k Bohu sa dokazuje vernosťou k Jeho slovu. Boh ma miluje, a tak ako Kristovi patriaci, chcem milovať teraz to čo je Božie. Chcem sa učiť Jeho pravidlám žitia.

Je samozrejmosťou, že svet kresťanov nehodnotí ako tých, ktorí sú ospravedlnení z milosti Božej, lebo svet milosť Božiu nepozná. Svet ale život kresťanov hodnotí podľa Dekalógu, hlavne podľa jeho druhej časti, ktorá sa týka povinnosti voči ľuďom. Ján píše konkrétne, kto nebude mať prístup do Kráľovstva Božieho. Je to na základe požiadaviek prestúpenia Dekalógu.

Duch Svätý je Duchom pravdy. Ak sa kresťan odvoláva na Ducha Svätého ako na pravú záruku svojho kresťanstva, potom aj plnenie pravidiel Dekalógu mu Duch Svätý bude pomáhať plniť. Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ani neprišiel zákon Boží meniť, ale naplniť. Duch Svätý nás nevedie do zákonníctva litery, ale k naplneniu litery. Nie preto, aby bolo vidno akí sme dobrí veriaci (všetko perfektne dodržiavame) resp. aby sme takto získali body (zásluhy) u Pána Boha, ale preto, že Duch Svätý nás robí dobrými, poslušnými Božími deťmi, pre ktorých Božie požiadavky pre vzťah k Bohu a k ľuďom nie sú bremenom, ale normálnym spôsobom života (aj keď s mnohými bojmi tu na zemi pri žití Božej vôle).

Duch Svätý je Duchom pravdy a je nám daný ako pomocník od Pána Boha. Asi je ťažké si predstaviť, že by nám pomáhal klamať, kradnúť, aby nám pomáhal prestupovať Božie pravidlá. On je Svätý Duch, ktorý vnáša do nášho života život Kristov. Takýto Duch Kristovej svätosti a pravdy by mal napĺňať život kresťana. Lebo odvolávať sa na Ducha Svätého ako na *záruku* našej pravej zbožnosti a byť tolerantní, či podporovať v hriechoch ľudí doma, či v cirkvi s Duchom nemá nič spoločné. Určite nie s Duchom Božím, Duchom Kristovým. Duch Svätý sa nepodieľa na prestupovaní Bohom daného slova. Ak sa na neho odvolávame pri vyjadreniach, ako je napríklad „veď čo, keď si niečo ukradol (z ofery), veď aj Judáš bol zlodej a chodil s Kristom“, tak  to nie je v súlade s prácou Ducha Svätého, a asi ťažko takýto človek obstojí pred Božím súdom.

1. Ako kresťan tým dosvedčuje, že nemá lásku k tomu človeku, ktorý v tomto prípade kradne, lebo ho ponecháva v zlom skutku. A odmena za hriech je smrť.
2. Nemá lásku ani k tým, ktorých dotyčný okráda, lebo dovolí aby siahol na majetok (milodar) iného a privlastnil si niečo čo mu nepatrí. Ako kresťan dovolil, aby dotyčný na inom človeku páchal neprávosť. ( Po vykonanom skutku ani nenapomenul, že je to zlé.)
3. Nemá ako kresťan ani lásku k Bohu, lebo tak dosvedčuje, že Božie slovo nie je pre neho až tak záväzné, a považuje to za maličkosť takto prestupovať Božie prikázania.
4. Napokon nemá ani lásku k sebe, lebo ako človek vykúpený Kristom vydáva zlé svedectvo o svojej viere.

Tých príkladov zo života by sa určite našlo mnoho. Manželská nevera či predmanželské spolužitie, špekulatívne jednanie, okrádanie v každej podobe doma, v práci, cirkvi, spoločnosti, falošnosť, uctievanie iných božstiev, veštenie, držanie sa povier, hľadanie ľudských ciest do neba napriek vyznaniu, že sme kresťania a pod.

Duch Svätý je Duchom pravdy. Nepotrebuje barličky zo sveta, aby človeka viedol po Božej ceste. Duch Svätý je zárukou Božej kvality, ktorú by si každý rád privlastnil. Svojho Ducha však Pán Boh dáva tým, ktorým chce. Nezískavame Ho častým odvolávaním sa na Neho, ani ako certifikát po absolvovaní určitého programu, seminára či školenia.

V Skutkoch apoštolských čítame ako si chcel Šimon za peniaze kúpiť skladanie rúk, lebo videl, že keď apoštolovia v Samárii skladali ruky na Kristových učeníkov, tí prijali Ducha Svätého (Sk 8,17-19). Šimon videl prácu apoštolov a aj on chcel mať účasť na tom úžasnom Božom diele. Bez ohľadu na Božie poverenie, či to má, alebo nemá konať, on chcel, zaumienil si mať to čo apoštolovia. Aby on ako človek zložil ruky na iného, a ten druhý príjme Ducha Svätého. Veď či je zlé, aby ľudia mali Ducha Svätého? Zlé to nie je. Kiež by mal Ducha Svätého každý. Ale žiaľ každý ho mať nemôže. Ježiš pred vstúpením hovorí učeníkom, že svet Ducha Svätého nemôže prijať. Len ten, ktorý Krista pozná.

Boh nepotvrdí niečo, čo nie je Jeho. Za peniaze sa u Boha nič nekupuje. Takýto biznis Pán Boh neprevádza. A tak apoštol Peter hovorí Šimonovi, o ktorom v 8. kapitole v 13 verši čítame, že uveril a dal sa pokrstiť,- „tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom.....“ Šimonovi nešlo o plnenie Božej vôle,  ale aby on bol viditeľný. Predtým bol známy čarodejník a teraz chce byť známy znova, teraz ako Boží muž. Kto vie ako napokon Šimon skončil. Či sa na napomenutie apoštola Petra dal na pokánie, alebo predsa len ďalej žil v tom starom zmýšľaní, a uveril zase neskôr niekomu, kto prišiel do mesta s iným učením, filozofiou, a on zase zatúžil po inej, novej moci, bez ohľadu na to, čo je to za moc a k čomu vedie. Sú takí ľudia, ktorí v každej dobe prijímajú to, čo práve letí. Keď kresťanstvo tak kresťanstvo, raz sú liberáli a raz pietisti, raz tajní raz misionári, raz extrémne povoľní potom extrémne prísni, raz ľahostajní zrazu dôslední - podľa situácie. Keď veštenie tak veštenie, keď voľnosť mravov, tak voľnosť mravov. Vždy sú však medzi tými, ktorí chcú byť v tom novom aktívni. Šimon túži po tom, aby bolo vidno, že on má Božiu moc, ktorou môže podľa svojej vôle kedykoľvek disponovať. Ohurovať iných a rásť vo svojich očiach. Keď čaroval ľudia ho obdivovali a hovorili o ňom, že má Božiu moc. Lichotilo mu, že ľudia o ňom tak vysoko zmýšľajú. Veľa z toho čo sa aj dnes za Božiu moc a vôľu vyhlasuje, má v skutočnosti s Božou vôľou a mocou iba málo (ak niečo vôbec) spoločné. Najčastejšie sa táto veta používa ak chce niekto niekomu zalichotiť.

Pri apoštoloch Kristových Šimon spoznáva, že jeho čarovanie nemalo s Božou mocou nič spoločné. A tak chce získať skutočnú Božiu moc a myslí si, že to pôjde za peniaze. Je bohatý, keďže staré zamestnanie mu dobre vynášalo. Myslí si, „Cirkev je chudobná, potrebuje peniaze, pôjdem a kúpim si tú Božiu moc. Budem mať záruku svojich výnimočných schopností.“

Pánu Bohu však ide o to, aby človek, na ktorého sa kladú ruky, chcel Ducha Božieho v prvom rade za pomocníka a radcu pre svoj kresťanský život.

Šimon chcel mať Boží dar, ktorý mu Boh nedal a tak si ľudsky pomyslí: “dám peniaze a získam to čo je Božie“. Bývalý čarodejník, ktorý sa ocitol v spoločnosti apoštolov chce inú moc, už nie na čarovanie, ale chce moc Božiu. Chce pôsobiť v cirkvi. Svoj zámer ide aj uskutočniť. Apoštolom prinesie peniaze, aby mu dali moc, ktorú majú od Boha oni. Od apoštola Petra sa mu však dostáva nečakanej odpovede: „kajaj sa zo svojej prevrátenosti....“ Peter tu nehovorí “Som rád Šimon, že si pochopil potrebu spolupráce. Sme radi, že nám chceš pomôcť pri Božom diele, pri budovaní kráľovstva Božieho na zemi.“.
Veď ako by to Peter mohol povedať. Veď ako by človek, ktorý slúži svojou mysľou ešte inému bohu, mohol klásť ruky na vykúpených Ježišových učeníkov a modliť sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, keď on sám je ďaleko od Božej spravodlivosti a milosti. Slová, že nemôžme slúžiť dvom pánom, že nemôžme slúžiť živému Bohu a zároveň démonom, modlám, či svojmu egu, dávajú apoštolovi Petrovi odvahu priamo povedať Šimonovi: „To čo robíš Šimon, aj keď si povedal, že veríš v Krista, a dal si sa pokrstiť - je neprávosť, kajaj sa“. Boh ani jeho dary sa nezískavajú peniazmi, vzdelaním, šikovnosťou, schopnosťami, ani vzťahmi s farárom, či známym kresťanom.

Nezabúdajme, že Duch Svätý ako záruka Božej vôle a Jeho zasľúbenia je nám daný nielen preto, aby sme došli do cieľa, ale že je aj zárukou toho, akými spôsobmi sa do cieľa dostaneme.

Duch Svätý bol, je a zostáva platnou zárukou - pečaťou svätej, pravdivej cesty Božej v živote Kristovho nasledovníka.

Autor: Ľubomíra Mervartová, ev. farárka
Dátum: 31.5.2007